Možno všetci moji priatelia i nepriatelia už dlhšiu dobu registrujete na mojom facebookovom profile zmienky a zdieľané články zo stránky internetového lifestylového magazínu Roadlife. Čo však Roadlife je a ako som sa k nemu dostal? O tejto ceste by som vám chcel porozprávať v mojom prvom blogu.
Na úvod by som si dovolil povedať, že Roadlife nie je len nejaká stránka. To je iba výstup, ktorý si vy, ako bežní užívatelia internetu môžete prečítať. Testy, zážitky z akcii, pozvánky na rôzne akcie, videá a tak ďalej. Bolo by však veľmi povrchné povedať, že toto je všetko to, čo zintenzívnilo môj záujem o autá a život okolo nich. Nebojte sa, blázon do áut som už od ôsmych rokov, ale toto bola nová dimenzia v mojej záľube .
Roadlife je pre tých, ktorí sú jeho členovia v prvom rade životný štýl. Ako som už spomínal, nie je to len stránka na internete, je to široká komunita ľudí, ktorých vyslovene bavia autá. Či už ste profesionálny závodník, víkendový vodič , alebo človek bažiaci po všetkom čo smrdí benzínom (to som ja ), ste na správnej adrese. Keď do tajov tejto komunity „zabrdnete“ hlbšie, zistíte o čom to je. O nekonečných diskusiách na facebooku, spoznaní nových ľudí, príjemných stretnutiach, či víkendových pojazdeniach kade- tade. Ešte stále strácate niť? OK, rozpoviem vám teda, ako som sa k tejto skvelej partii ľudí dopracoval ja.
20. apríl 2013, Jankov Vŕšok Slovensko- osudové miesto. Počas celého víkendu som trávil čas s partiou , ktorí milujú modré ovály od strýka Henryho (rozumej Fordy). Od rána mi rozprávajú, že v popoludňajších hodinách príde partia z Bratislavy na rôznych zaujímavých autách. Nie že by autá v ktorých sme sa vozili ostatok víkendu neboli zaujímavé (veď partia bola zložená prevažne z ST-čkových modelov od Fordu, ale boli s nami napr. aj Mégane RS či BMW 130i), ale po zaznení slovného spojenia Audi R8 som pochopil, že neprídu žiadne „orezávatká“.A skutočne. Hneď ako sme s kamarátom Ivanom –mimochodom dnes tiež jazdí na rôzne Roadlife Eventy- zliezli z kopca smerom k depu, rozprestela sa pred nami doslova pastva pre oči. BMW M5, Honda Accord Type R, niekoľko Mégane RS a taktiež aj spomínaná Audi R8 – to boli autá, s ktorými si prišli páni zajazdiť na tento, podľa mňa najkrajší kopec na Slovensku. Mlčky som sa prizeral, čo to pofotil a užíval si blízkosť áut, ktoré som takto pokope dovtedy videl len na tuningových zrazoch, alebo stránkach magazínov. Bez slova som nasával atmosféru a užíval si moment. Po niekoľkých opakovaných výjazdoch a zjazdoch sa chalani rozlúčili so svojimi kamarátmi a za krásnej zvukovej kulisy odfrčali niekam preč. Už vtedy mi v hlave skrsla myšlienka : „Kde sa tu tie autá vzali“ ? Nakoľko sa venujem fotografovaniu práve áut a diania okolo nich, pustil som sa do upravovania fotiek a ich následnému importu na facebook. Samozrejme, reakcie na seba nenechali dlho čakať. O pár dní sa na mojich fotkách ukázali menovky aj dovtedy pre mňa neznámych pánov na „nakoňovaných“ tátošoch. Nakoľko patrím k tým zvedavejším tvorom, neváhal som kliknúť na ich profily. A nakoľko najväčší dojem z tej soboty vo mne práve zanechala R8-ička a M5-ka, rozhodol som sa osloviť. Ako prvý prišiel na radu Matúš, majiteľ M5-ky. Z jeho profilovej fotky na spomínanej sociálnej sieti som očakával, skôr teda, lepšie povedané neočakával žiadnu reakciu. Vysoký, svalnatý, holohlavý mladý muž- no povedzte mi, čo by vás napadlo? J Moja drzosť a zvedavosť však prevládali nad myšlienkou nechať to tak a nekontaktovať ho. Dovolil by som si tvrdiť, že práve tu prišiel zlom, a ja som pomáličky začal spoznávať, čo je to ten Roadlife. Odpoveď na moju správu prišla po pár minútach. Aby som to upresnil, moje prvé oslovenie bolo niečo typu: „Ahoj, ty si majiteľ tej modrej M5“? S Matúšom sme sa ihneď dali do reči. Po dlhšej dobe a našom občasnom kontakte cez facebook som sa jedného dňa dozvedel, že na Slovakiaringu bude BMW zraz. A Matúš bol prvý , kto ma v súvislosti s touto bavorskou značkou vtedy napadol, preto som mu hneď písal. Odpoveď znela : „Áno, budeme tam mať stroje, prídi“. V tej dobe som však už intenzívne sledoval Roadlife a taktiež aj stránky RRS, simulátora pre profesionálnych jazdcov. Aby som však nikomu nekrivdil, komunikoval som aj s Martinom, majiteľom bielej R8. Tento človek ma v pár správach tak namotivoval, že som vzápäti niekoľko dní behal po svete ako známy zajačik v reklame na baterky. Aby som však neodbehol od spomínaného: Na Slovakiaring som sa v deň zrazu skutočne vydal. Hneď ako som prišiel, mieril som do depa, kde bol „zaparkovaný“ RRS simulátor. Jeho však nikde. Hneď potom som mu volal. Už v telefóne mi Matúš povedal: prídi tam a tam, som tu s Marekom Vargom, zoznámim vás. Lepšiu správu som si v tej chvíli ani neželal počuť. Mareka, sympatického majiteľa a šéfredaktora Roadlife v jednej osobe som kontaktoval už pred tým-ako inak, cez facebook J Mal som reálny záujem o spoluprácu, nakoľko je svet áut tým „pravým orechovým“ pre mňa a moju zrkadlovku. A tak sme sa stretli. Nakoľko bolo v tej dobe už jasné, že po prázdninách budú moje kroky smerovať do nášho hlavného mesta, dohodli sme sa, že sa stretneme niekde pri káve a porozprávame sa o možnostiach spolupráce. Pár týždňov len tak preletelo a prišla nedeľa, 1. septembra – pre mňa- chlapca z malomesta, asi najťažší deň v roku. Odchod z domova do Bratislavy sa stal pre mňa obávaný už pár týždňov pred tým. Nepoznaný pocit byť dlhodobo ďaleko od domova zrazu bol predo mnou a ja som bol vhodený do tvrdej reality študentského života. Po zhliadnutí internátnej izby, v ktorej mám stráviť dva roky svojho života ma takmer zachvátil srdcový infarkt. Mal som chuť zmiznúť. Ešte v ten deň som písal Matúšovi a doslova si vylial srdce. Vzápäti mi ale Matúš vylepšil náladu- vraj vo štvrtok majú na Babe stretko, nech prídem. No veru, nemusel ma dvakrát presviedčať. Nakoľko som poriadne ani nevedel, na ktorú stranu z intráku sa nachádza Pezinská Baba, nenapadlo ma riešiť, s kým tam vlastne pôjdem, nakoľko už Matúš spolujazdca mal. Týždeň však ubehol ako voda a zrazu som bol na Pezinskej Babe. Po pár minútach ticha a viet „Ešte tu nikto neni“ som spoza kopcov započul prenikavý zvuk, aký môže vydávať jedine vyladený japonský VTEC. A naozaj, moje uši ma neklamali. Po ceste už pomaly dole roloval Matúš na jeho RRS Honde Civic Type R. Po priateľskom privítaní a pár vetách ani neviem ako, a nevedel som, kam sa skôr pozrieť. Bilancia vtedajšieho stretka na Babe- 2x Nissan GT-R, Chevrolet Corvette C3, Honda, Prelude, Mégane RS, Nissan 370 Z a viacero lahôdiek pre nadšeného motoristu-dokopy nás bolo 12 áut. Po zotmení sme sa pobrali a rozdelili na dve skupiny- jedna išla domov a druhá išla pozrieť na vznikajúci projekt jedného z členov Roadlife- Nissan 370 Z s kompresorom. Celý tento deň bol zavŕšený odvozom na krásnej Corvette C3- jedno z áut, ktoré je pre mňa legendou. Plný dojmov som sa pobral do postele. Odvtedy dennodenne sledujem dianie v tejto komunite aj vďaka facebookovej skupine.Za tie necelé tri mesiace, čo žijem svoj študentský život v Bratislave sa toho udialo veľmi veľa, zúčastnil som sa viacerých eventov pod taktovkou Roadlife , nafotil svoje prvé auto do testu, napísal na ich stránku niekoľko riadkov svojich „výlevov“ či zabavil sa s členmi na párty v mojom rodnom meste. Dúfam, že to takto bude aj nadaľej pokračovať J
Už chápete o čom píšem? Presne o tom, čo som povedal na začiatku. Roadlife neni len webový magazín, internetová stránka s obrázkami a článkami. Roadlife je životný štýl. Životný štýl, ktorý spája ľudí majúcich rovnaké záľuby. Ľudí, ktorí sa ponáhľajú vo štvrtok popoludní z práce, aby stihli stretnutie s ich „krvnou skupinou“. Ľudí, ktorí vášnivo debatujú , čo je pre ich auto dobré, a čo nie. Toto je Roadlife!
Celá debata | RSS tejto debaty